MADAM LEROY

PÔVOD MARCELLE BIZE-LEROY

Marcelle Bize-Leroy sa narodila v roku 1932 do vinárskej rodiny v Côte de Nuits. Jej prastarý otec François Leroy, vinohradník z malej Burgundskej obce Auxey-Duresses, založil v roku 1868 svoj vlastný negocientský obchodný dom s vínom – Maison Leroy. ( V dedine Auxey-Duresses je dnes vysadených 91 ha. odrody Pinot Noir a 49 ha. odrody Chardonnay. Z toho je 9 vinohradov v kategórii Premiers Crus o celkovej rozlohe 30,58 ha. ) Okrem vinohradov vo svojej rodnej dedine vlastnil François Leroy aj vinohrady v Pommard, Volnay a Meursault, ako aj pozemky grands crus v Chambertin, Clos Vougeot, Musigny a Richebourg.

V roku 1919 Henri Leroy, otec „Lalou“ prevzal rodinný podnik Maison Leroy a pokračoval v práci svojich rodičov. Založil však aj dcérsku spoločnosť na výrobu koňaku. Vybudoval liehovary v Segonzac a Gensac-la-Pallue v Charente. Zaťiaľ čo negocientský obchodný dom s vínom – Maison Leroy stále pokračoval v obchodovaní s kvalitnými vínami z Côte d’Or, tak obchod s liehovinami a alkoholizovanými vínami sa stal hlavným zdrojom príjmov, vďaka čomu rodinná firma prosperovala.

Ako rástol biznis Henriho Leroya, rástla aj jeho rodina. V polovici 20. rokov sa Henri oženil so Simone Brun a narodili sa im dve dcéry. V roku 1929 sa narodila staršia Pauline a v roku 1932 sa im v Paríži narodila mladšia Marcelle, všeobecne známa ako „Lalou“. Približne v tom čase Henri a jeho rodina opustili staré rodinné sídlo v Auxey-Duresses a presťahovali sa do väčšej dediny Meursault, kde „Lalou“ aj vyrastala. ( V dedine Meursault je vysadených 381 ha. vinohradov. Z toho 99 % vinohradou je odroda Chardonnay a len 1 % je odroda Pinot Noir. Z celkovej rozlohy 381 ha. vinohradou je 107 ha. v kategórii Premiers Crus. ) S trochou nadsázky môžeme povedať, že rodina Leroy sa presťahovala zo sveta Pinot Noir do sveta Chardonnay.

DOMAINE DE LA ROMANÉE-CONTI

Začiatkom tridsiatich rokov sa Henri Leroy stal klientom vinárstva Domaine de la Romanée-Conti a zároveň aj priateľom jej správcu: Edmonda Gaudina de Villaine. Pre Domaine de la Romanée-Conti to boli ťažké časy. Vinárstvo bolo zaťažené dlhmi a bolo dlhodobo v strate. Práve keď Domaine de la Romanée-Conti čelilo týmto ťažkým časom, tak Henry Leroy v roku 1942 kúpil polovicu tohto ikonického vinárstva a zachránil ho tak. Počas nasledujúcich ôsmich rokov Henri a Edmond pracovali spolu v harmónii, poháňaní ich spoločnou oddanosťou Domaine de la Romanée-Conti. Po vinobraní v roku 1945 dokonca znovu vysadili vinice, ktoré boli v minulosti zasiahnuté fyloxérou. V roku 1950 Edmond Gaudina de Villaine umiera a na jeho miesto nastupuje jeho syn Henri de Villaine. Henri de Leroy a Henri de Villaine, boli v Burgundsku známi ako „dvaja Henris“, a boli efektívnymi spolupracovníkmi, pod ich vedením začala domain pomaly prosperovať. K ziskovosti sa však Domaine de la Romanée-Conti v skutočne vrátila až v roku 1972.

Domaine-de-la-Romane-Conti

Po odkúpení polovice vinárstva Domaine de la Romanée-Conti sa rodina Leroy okrem svojho negociantského podnikania v Maison Leroy zrazu stalu aj exkluzívny distribútor DRC na medzinárodnej úrovni ( s výnimkou Spojeného kráľovstva). Tu, niekde v tomto momente sa začína rodiť neuveriteĺný príbeh vína z Burgundska, aký dovtedy nemal a vlastne dodnes nemá obdobu.V roku 1974 Marcelle Bize-Leroy a Aubert de Villaine nahradili svojich otcov ako spolu-géranti Domaine de la Romanée-Conti. Spoločne zaviedli organické metódy pestovania viniča, ako aj ešte väčšiu precíznosť vo vinohrade a pivnici. Spolu obidvaja pozdvihli túto značku do superligy producentov vína a vlastne dnes hrá Domaine de la Romanée-Conti svoju vlastnú ligu.

Popstupne sa však „Lalou“ a Aubert de Villaine dostávali do konfliktou a narastalo medzi mimi napätie. V roku 1992 sa udalosti vyhrotili a „Lalou“ bola nahradená vo vedení Domaine de la Romanée-Conti jej synovcom Charlesom Rochom, ktorý však o tri mesiace zahynul pri autonehode a jeho nástupcom sa stal jeho brat Henry-Frédéric. Leroy zároveň stratila výhradné právo na distribúciu vín Domaine de la Romanée-Conti.

Lalou Bize-Leroy a Mr. de Villaine v pivnici

Po rokoch sa však situácia medzi obchodnými partermi ukludnila. Od 1.januára 2022, keď po 48 rokoch odchádza Aubert de Villaine na dôchodok, riadenie DRC preberajú Perrine Fenal, dcéra Marcelle Bize-Leroy a Bertrand de Villaine, synovec Aubert de Villaine. S ich príchodom nastáva v Domaine de la Romanée-Conti nová etapa.

MAISON LEROY

V roku 1955, vo veku 23 rokou „Lalou“ prevzala vedenie rodinného negocientského obchodného domu s vínom – Maison Leroy. Okamžite od svojho nástupu požaduje nákup hotových vín len najvyššej kvality z Côte d’Or ( Côte de Nuits a Côte de Beaune sa spoločne nazývajú Côte d’Or, čo v preklade znamená Zlaté pobrežie. Côte de Nuits a Côte de Beaune sú historicky považované za najdôležitejšie regióny Burgundska ), ktoré potom fľašuje pod svojou značkou Maison Leroy. Toto obdobie je pre „Lalou“ neuveriteľná škola v nuansách ochutnávania Côte d’Or. Každý rok ochutnala naslepo stovky vín, aby sa rozhodola, čo kúpiť pre Maison Leroy. Počas tohto obdobia „Lalou“ taktiež sprevádzala svojho otca na jeho týždenných návštevách Domaine de la Romanée-Conti. Osud „Lalou“ sa začína napĺňať.

Vo všeobecnosti a zjednodušene ( ale dá sa pri príbehu vína zjednodušovať? )môžeme povedať, že v 50-tych a 60-tych rokoch „Lalou“ väčšinou nakupovala vína od vinohradníkov / vinárov priamo z ich pivníc. Vína vyberala a kupovala po celých sudoch, ich finálne zlepšenie ( zvyčajne kupážou s iným vínom ) dokončila priamo v pivniciach Maison Leroy v dedine Auxey-Duresses. Táto negociéntska ( obchodnícka ) prax bola v tom čase v Burgundsku bežná. Vinohradník / vinár dorobil základné víno a negocient – obchodník ho kúpil, zvyčajne celý sud, aby ho potom pod svojou značkou nafľašoval a predal.

DOMAINE LEROY

V 80. rokoch 20. storočia však čoraz viac vinohradníkov / vinárov začalo vlastné vína fľašovať pod vlastnou domain. Sortiment kvalitných sudových vín určených pre negocinetov sa tak zužoval. Navyše v polovici 60. rokov 20. storočia sa začalo zjavné zneužívanie agrochemikálií vo vinohradníctve, a to bol druhý faktor ktorý sa podpísal pod to, že pre „Lalou“ bolo čoraz ťažšie nájsť sudové vína, ktoré by mohli spĺňať náročné štandardy, ktoré v tejto ére stanovila pre Maison Leroy.

Vytvorenie vlastnej domain bolo jediné riešenie z tejto situácie. Takže keď v roku 1988 bola Domaine Charles Noëllat na predaj, „Lalou“ neváhala. Kúpu financovala predajom podielu v Maison Leroy japonskej spoločnosti Takashimaya, ktorá sa zaoberá predajom luxusného tovaru. Domaine Charles Noëllat bola v tom čase síce veľmi zanedbaná, ale napriek tomu sa pýšila mimoriadnou škálou vinohradou v rôznych apeláciách, vrátane Richebourg a Romanée-St-Vivant.

Mnoho vinohradov bolo vysadených starými viničmi – a čo je ešte dôležitejšie, vysokokvalitnými Selection Massale odrody Pinot Noir ( Selection Massale – alias Massal Selection, je francúzsky vinársky výraz pre prax opätovného vysádzania nových viníc odrezkami z výnimočných starých viníc z rovnakého alebo blízkeho pozemku). „Lalou“ stihla zrenovovať vinárstvo a pivnice už pre ročník 1988. Historické rodinné vinohrady Leroy doplnené vinohradmi Domaine Charles Noëllat sa tak stali základom pre novú Domaine Leroy, ktorá sídli vo Vosne-Romanée.

DOMAINE D’AUVENA

V rovnakom čase, ako založila Lalou Bize-Leroy Domaine LEROY ( 22 ha. ) založila ešte jedno nové vinárstvo: Domaine d’AUVENAY ( 4 ha. ), ktoré je jej korunovačným klenotom. Toto panstvo je pre ňu veľmi blízke a má k nemu veľmi osobný vzťah, pretože je to pôvodná domaine jej rodiny. Sídli v obci Saint-Romain.

dAuvenay

Dom d’AUVENAY zdedila po svojom strýkovi Marcelovi Leroyovi a práve tu žila so svojím švajčiarskym manželom Marcelom Bizeom (1924 – 2004) až do jeho smrti. Niekedy okolo roku 1966 začala využívať madame Lalou Bize-Leroy dom d’AUVENAY na usporiadanie veľkolepých ochutnávok vín spojených s degustačnou večerou. Pozývala talentovaných kuchárov ale aj politikov, aby prišli objaviť to najlepšie, čo Burgundsko ponúka. Napríklad v početnej korešpondencii Pierra Bocusea a bratov Troisgrosovcov sa často spomínajú neuveriteľné ochutnávky, ktoré sa organizovali v d’Auvenay a aké výnimočné bolo zúčastniť sa takýchto podujatí. Je dôležité si uvedomiť, že v tom čase Domaine Leroy ani Domaine d’AUVENAY neexistovala a v pivnici domu d’Auvenay si Lalou Bize-Leroy vyrábala vína iba pre seba, pričom jej hlavným zameraním v tom období bol Maison Leroy.

Madame Leroy a Paul Bocuse

Až v roku 1989 oficiálne pretransformovala dom d’AUVENAY aj s pivnicou na Domaine d’AUVENAY. Pod túto značku spadajú len štyri hektáre vinohradou. Chevalier-Montrachet, Criots-Bâtard-Montrachet a Bâtard-Montrachet ako tri najkrajšie vinohrady na biele víno a potom sú tu dve vynikajúce grand cru vinice Bonnes Mares a Mazis-Chambertin, z ktorých sa vyrába červené víno. Produkcia sa musí počítať v jednotlivých sudoch.

BIODYNAMIKA

„V konečnom dôsledku, biodynamika je vlastne o zdravom rozume. Je to spôsob života a myslenia. Morálne a fyzicky som nemohola inak. “

Jej prvý kontakt s biodynamikou bola akože náhoda, ale to už v skutonosti osud hral s „Lalou“ svoju vlastnú Burgundskú hru. Vo švajčiarskych novinách Tribune de Genève si všimol jej manžel Marcel článok o Nicolasovi Jolym a ukázal ho manželke. „Vedela som, že musíme prestať používať chemikálie vo vinohradoch, ale nevedela som, čím ich nahradiť,“ vysvetľuje Lalou. „Biodynamika bola presne to, čo som hľadala.“ Osobne navštívila Nicolasa Joly v Savennières a bola nútená priznať, že jeho vinice sú v lepšom zdravotnom stave ako jej vlastné. Pri prechode na biodynamiku vo vinohradoch jej pomáhal konzultant François Bouchet. Pri práci vo vinohrade aj v pivnici sa riadi biodynamickým lunárnym kalendárom.

Vo vinohrade používa Guyotov rez a vinohrady strihá od polovice januára do začiatku apríla iba vtedy, keď Mesiac podľa biodynamického lunárneho kalendára prechádza cez súhvezdia Strelca, Barana, Leva ( plodové dni ) a v prípade potreby aj Vodnára, Blížencov a Váhy ( kvetové dni ). Vína fľašujú, keď je mesaic v ubúdajúcej fáze t.j. ide od splnu do novu, zároveň je descendetný a je vysoký tlak. Ideálne v plodových alebo kvetových dňoch.

Samozrejme, boli aj problémy a nie vždy išlo všetko hladko. V roku 1993 stratili väčšinu úrody kvôli chorobám. „Lalou“ bola vtedy terčom kritiky. Pamätá si, ako o nej hovorili: „Tá šialená žena nevidí, že jej vinič umiera.“ ale jej odhodlanie k biodynamike zostalo neochvejné. Biodynamiku charakterizuje predovšetkým ako večnú prácu: „Po viac ako 30 rokoch možno pozorovať zlepšenia, ale boj nie je vyhratý. Dekontaminácia pôdy znečistenej chemikáliami trvá dlho, dlho.“

„Lalou“ je veľkým zástancom sudového kompostu Maria Thun, ktorému pripisuje mimoriadnu účinnosť. Výsledkom je, že dnes jej vinohrady produkuje jedny z najnižších výnosov v Burgundsku s priemerom 15 hektolitrov na hektár. Čo je však dôležitejšie, všetka tá tvrdá práca vo vinohrade vytvára čisté a koncentrované vína s magickou energiou.

VINOHRADY – TECHNIKA ZAPLETANIA „VRKOČA“ TRESSAGE

Vo vinohradoch po celom svete sa bežne používa technika odlisťovania v zóne strapcov, zberanie vrchov viniča a taktiež vylamovanie zálistkov. Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa to robí, je viera, že tak sa donúti vinič, aby všetku svoju energiu sústredil na dozrievanie plodov – hrozna. Od roku 2000 Lalou prestala robiť tieto činnosti vo svojich vinohradoch a prešla na techniku zapletania, po francúzky tressage. Výhonky v hornej časti rastliny, ktoré presahujú cez drôtenku sa nestrihajú, ale sa zapletú do „vrkoča“.

Kvôli tejto technike začali vo vinohradoch zdvíhať drôtenku vyššie, aby vinič mal viacej priestoru. „Lalou“ tvrdí, že odstránením horného výhonku, vrcholu rastliny, sa rastlina dostáva do hormonálneho stresu a prirodzená inhibícia laterálnych púčikov – očiek je odstránená. Rastlina v reakcii na odstránenie horného výhonku, svojho vrcholu, začne tvoriť omnoho väčšie množstvo zálistkov z laterálnych, bočných púčikov hlavne v zóne hrozna. Následne dochádza k prehusteniu kra. Technika tressage teda prirodzene znižuje prehustenie kra čo má za následok jeho prevzdušnenie a väčšiu odolnosť voči chorobám.

Technika tressage

„Lalou“ taktiež zásadne nikdy neodlisťuje, „Vinohrad musí mať čo najviac listov. Listov nie je nikdy dosť! Vyživujú rastlinu,“ Na vinohrad sa pozerá skôr ako na živočícha, ktorý žije vo svojom vlastnom sociálnom systéme, ako na sústavu izolovaných rastlín. Uhynuté rastliny viniča nahrádzajú novými, pomocou odrezkov z vlastnej selection massale. V podstate neustále podsádzajú vinohrad novými rastlinamy. „Vinica,“ verí Lalou, „by mala byť ako dedina, kde spolu s deťmi a dospelými žijú aj starí ľudia.

Dnes je už „Lalou“ na dôchodku, ale v priebehu rokov sa obklopila talentovanými a oddanými ľuďmi. Frédéric Roemer s ňou pracuje vo vinohradoch a pivnici už viac ako 30 rokov a Gilles Desprez roky dohliada na distribúciu jej vín. Obaja sa naučili jej spôsoby a tajomstvá. Jej dcéra Perrine Fenal je aktívna v Domaine de la Romanée-Conti.

Perrine Fenal v Domaine de la Romanée-Conti

Dúfajme, že jej nasledovníci pomôžu pokračovať v odkaze Marcelle Bize-Leroy:
„Človek musí milovať vinice, byť v ich blízkosti, myslieť na ne, komunikovať s nimi. Našou úlohou je pozerať sa, počúvať a pozorovať, snažiť sa pochopiť. To je naša práca, to je naša úloha.“